DOMOV Info o EPASe FOTO VIDEÁ PODUJATIA KOMENTÁRE
Projekt E P A S predstavený !
Naša škola bola v tomto školskom roku zaradená do projektu EPAS (Ambasádorská škola Európskeho parlamentu), ktorého sa zúčastní 12 stredných škôl.
Vzdelávací program realizuje Informačná kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci s Academia Istropolitana Nova a s Helsinským výborom pre ľudské práva na Slovensku. Program je zameraný na žiačky a žiakov všetkých typov stredných škôl a jeho cieľom je šíriť povedomie o Európskej únii a európskej parlamentnej demokracii medzi mladými ľuďmi.
Projekt sme predstavili žiackej a učiteľskej verejnosti na Študentskej vedeckej konferencii, ktorú tradične organizujú študenti našej školy. Súčasťou predstavenia projektu bolo zriadenie info stánku o Európskej únii.
———————————————————————————————————————–
November 1989 – cesta do slobodnej Európy
Tri desaťročia uplynuli od momentu, ako Slováci a Česi nenásilne odmietli totalitné zriadenie. Tento historický zlom v dejinách Slovákov si žiaci Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej pripomenuli na besede s Mgr. Patrikom Dubovským, riaditeľom Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa. Hovorené slovo bolo doplnené dokumentárnym filmom a diskusiou o ceste Slovákov do slobodnej Európy. Beseda bola zorganizovaná v rámci projektu Ambasádorská škola Európskeho parlamentu – EPAS, do ktorého sa škola zapojila v tomto školskom roku.
Súčasťou spomienky na November 89 bola aj beseda a prehliadka výstavy o novembrových udalostiach v Revúcej v priestoroch PSG.
—————————————————————————————————————————————————————-
Výzvy pre demokraciu a ľudské práva v Európe 21. storočia
Pod týmto názvom sa konalo stretnutie triednych kolektívov, aby riešili prípadové štúdie ľudsko-právneho charakteru, ktoré rezonujú v európskych štátoch v 21. storočí. Živá diskusia bola dôkazom, že „ geemkáčom ochrana ľudských práv a slobôd nie je ľahostajná “
Gymnazisti v Bruseli
Na pozvanie Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku sa Sofia Pompurová a Dominik Hutka, žiaci nášho gymnázia, zúčastnili informačno-študijnej návštevy Bruselu a inštitúcií Európskej únie.
Cieľom návštevy bolo poskytnúť mladým ľuďom – Európanom – informácie o činnosti a fungovaní Európskej komisie a o európskych politikách. Skupina študentov i pedagógov s pracovníkmi Európskej komisie diskutovali o environmentálnej politike, spoločnej poľnohospodárskej politike i strategických výhľadoch zjednotenej Európy. Živú diskusiu medzi účastníkmi vyvolala i prednáška o tvorbe rozpočtu EÚ a čerpaní eurofondov. Ďalší deň sa niesol v znamení návštevy hlavnej budovy Európskeho parlamentu, kde študenti navštívili rokovacie priestory parlamentu a výklad histórie a poslania EP.
I keď návšteva Bruselu mala informačno-študijný charakter, študenti mali priestor aj na poznávanie hlavných pamiatok mesta, ako sochu Manneken Pis ( Cikajúci chlapec ), či predvianočné námestie Grande Place. Samozrejme, ochutnali i všetky kulinárske symboly mesta, belgickú čokoládu či povestné bruselské wafle. K nezabudnuteľným zážitkom bude patriť i vzhliadnutie ďalšieho symbolu Bruselu, Atómia. Monument, ktorý má výšku 102 m a gule predstavujúce atómy majú priemer 18 m, dominoval výstave EXPO v roku 1958 a dodnes je jedným z najviac navštevovaných turistických častí Bruselu. Po troch dňoch sa účastníci vybrali na spiatočnú cestu bohatší o darčeky z Európskej komisie, o skvelú belgickú čokoládu, ale predovšetkým o nové poznatky o EÚ.
A ako sa cítili ? Ako Európania.
Veríme, že ich návšteva podnieti neformálnu diskusiu o EÚ medzi študentskou komunitou na našom gymnáziu.
Slovensko v Európe – Európa v nás
Pondelok 16. decembra sa na GMK niesol v znamení histórie. Leitmotívom stretnutia gymnazistov s minulosťou bolo európske korene Slovákov a Slovenska. Medzi študentov zavítali odborníci z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, pán prof. PhDr. Dušan Škvarna PhD., doc. PhDr. Peter Mičko PhD. a doc. Mgr. Imrich Nagy PhD. Gymnazisti prejavili záujem o témy druhej svetovej vojny a 1. Slovenskej republiky, o emancipačné snahy slovenského národa v 19. a 20. storočí. So zaujatím si vypočuli i prednášku O antike, ktorá ovplyvnila našu prítomnosť. „ Dotyky s minulosťou“ boli príjemným stretnutím, kde história bola magistra vitae – učiteľka života.
Historické rande vous bolo súčasťou projektu EPAS, do ktorého je naša škola zapojená tohto roku.
Koniec neslobody
Spomienku na 75. výročie oslobodenia nášho mesta sme si pripomenuli umeleckou dramatizáciou, ktorou sa verejnosti predstavili žiaci Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej .
Simulované voľby poskytli študentom cenné informácie a skúsenosti
Ako by volili študenti
Už druhý krát sa gymnazisti v Revúcej zapojili do projektu Simulovaných Študentských volieb, tento krát volieb do NR SR. Aktuálne študentské voľby na našej škole organizovala Žiacka školská rada pri Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej a volebná komisia. Voľby sa uskutočnili 5. februára 2020 v čase od 8:00 do 12:00 hod. Zo 132 oprávnených voličov sa na voľbách zúčastnilo 81 študentov školy. Súčasťou volieb boli aj neformálne diskusie medzi žiakmi o dôležitosti účasti mladých ľudí na voľbách.
„TU ŽIJEME A POMÁHAME”
Komunitnou iniciatívou sa gymnazisti v Revúcej zamerali na ochranu životného prostredia zavedením separovaného zberu na škole. Našim cieľom je zlepšiť prostredie, v ktorom žijeme a trávime svoj voľný čas. Veríme, že pripravované iniciatívy zamerané na environmentálne vzdelávanie a dobrovoľnícke aktivity prispejú k zlepšeniu prostredia v škole, v meste, na Slovensku i v Európe.
Bez pripojenia
Mobilné telefóny v súčasnosti patria do života ľudí. Svetový deň bez mobilu ponúkol aj nám, žiakom Gymnázia Martina Kukučína v Revúcej, výzvu odložiť modernú technológiu na jeden deň v škole bokom. Zámerom nebolo zakázať mobilné telefóny, ale rozprúdiť medzi spolužiakmi diskusiu o tom, ako tento komunikačný nástroj ovplyvňuje naše správanie, prežívanie i vzťah k spolužiakom. Do aktivity sa zapojila väčšina spolužiakov, ktorí si chceli vyskúšať jeden vyučovací deň bez mobilu. Anketa, do ktorej sa zapojilo 96 študentov, nám pomohla vytvoriť si obraz o stave „ byť offline “.
Olympiáda nás núti rozmýšľať
Ľudské práva a ich ochrana v európskom kontexte patria „ k srdcovým záležitostiam “ našich žiakov a učiteľov. I tohto roku sme na škole zorganizovali školské kolo Olympiády ľudských práv. 16 našich študentov – stredoškolákov riešilo modelové situácie, hľadali riešenia a živo diskutovali. Víťazom školského kola sa stal Michal Hrbál, žiak IV. A triedy, ktorý sa v krajskej súťaži umiestnil na 3. mieste a postúpil do Celoštátneho kola OĽP.
Michal, tešíme sa z tvojho úspechu a držíme Ti prsty 31. marca až 2. apríla 2020 v celoštátnej súťaži.
S jazykmi do Európy
Február na Gymnáziu Martina Kukučína v Revúcej bol v znamení jazykov. Rozhodli sme sa, že pre žiakov základných škôl pripravíme divadelné predstavenie, rozprávku O červenej čiapočke. Poviete si, aké otrepané. Ale!!! Rozprávkové postavy v našom scénickom prevedení nehovorili slovensky, no javiskovú reč tvorili 3 jazyky – angličtina, nemčina a ruština, teda jazyky, ktoré sa na našej škole učíme. Mladým divákom sa predstavenie páčilo, herecký ansámbel sexty zožal frenetický potlesk.
herečky a herci zo sexty
Ľudia ľuďom – neslobodná Európa
Po jarných prázdninách sme sa oddýchnutí vrátili späť do školskej reality. Ale pre niektorých z nás bol návrat celkom príjemný a zaujímavý. Spoznávali sme históriu „ na vlastnej koži.“ Pod vedením lektoriek OZ Post Bellum sme prežívali niektoré historické dilemy 20. storočia. Školská slávnosť, Nežná revolúcia, Tak toto neprejde boli názvy vzdelávacích workshopov, kedy sme sa stali niekým iným a v koži niekoho iného simulovane prežívali našu históriu. Príbehy pamätníkov nás „ v tiahli “ do situácií v rokoch neslobody, ktorým museli čeliť naši starí rodičia a prastarí rodičia. A my sme si kládli otázku, ako by sme sa v podobných situáciách zachovali my. Niektorí sme pochopili, že konkrétne ľudské osudy sú tou najlepšou cestou k poznaniu vlastnej minulosti, a úspešnou cestou do budúcnosti. Bez poznania vlastnej histórie nemôžeme sa stať hrdými „európanmi“.
***********************************************************************
Deň Európy
Podujatie, ktoré malo byť vyvrcholením projektu EPAS sme začali pripravovať už na začiatku mesiaca marec. Deň Európy mal byť synonymom medzigeneračných vzťahov, mal vyjadrovať, že súčasťou Európy sú všetky generácie – deti, mladí ľudia a i seniori. S vedením materských škôl v Revúcej naši senior ambasádori pripravovali podujatie pre najmenších, pre deti materských škôl. Ich úlohou mala byť kresba na chodníky pred našou školou pod názvom Aj my sme Európania. Každý malý účastník mal byť odmenený lízankou s logom našej aktivity.
V átriu školy sa mali stretnúť dve generácie- študenti a seniori. Organizácia Jednoty dôchodcov privítala naše pozvanie na spoločné stretnutie so širokým úsmevom na tvári. Skupiny vytvorené s našich študentov a seniorov mali mať za úlohu pripraviť národné jedlo niektorej z členských krajín Európskej únie. Na ochutnávku jedál sme chceli pozvať aj pána primátora a poslancov Mestského zastupiteľstva v Revúcej. No zo známych dôvodov ostalo len pri prípravách. Plagát na podujatie už bol pripravený.
*********************************************************
Beseda s europoslancom
Na podnet organizátora projektu sme využili možnosť diskutovať s pánom Michalom Wiezikom, poslancom Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku. Pretože pán poslanec je členom Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, otázky študentov sa týkali hlavne otázok budúcnosti Európy a životného prostredia. Iný okruh otázok smeroval k ekonomickým otázkam Európy po corona kríze a možnostiam využitia prostriedkov z Európskej únie na podporu zdravého životného prostredia na Slovensku. 45 minútový plánovaný rozhovor sa predĺžil na viac ako hodinu, pretože otázky a hlavne odpovede pána poslanca zaujali všetkých účastníkov tohto virtuálneho stretnutia.
*************************************************************
Je dosť úcty k predchodcom, je dosť lásky k nástupcom ?
Európsky deň solidarity a spolupráce medzi generáciami
Školský rok, a teda aj naše aktivity v projekte EPAS, boli žiaľ nečakane prerušené, často sme sa mi junior ambasádori zamýšľali nad vzťahom generácií, teda nad vzťahom starí rodičia a vnúčatá. A niektorí z nás, keďže sme nemohli navštevovať našich starých rodičov, sme myšlienky dali na papier. Leitmotívom našich úvah bolo
Je dosť úcty k predchodcom, je dosť lásky k nástupcom ?
A tu je niekoľko myšlienok, ktoré nás zaujali.
Kristínka vyjadrila svoje pocity v týchto jednoduchých vetách.
Spolupráca medzi ľuďmi je v tomto ťažkom čase nesmierne dôležitá. Svojich starkých ľúbim z celého srdca. Však kto mi upečie lepšie buchty než moja starká? ? Aby som svojich milovaných ochránila, ostávam doma a v prípade potreby som im poruke.
Aj Kamilu nastolená téma zaujala a napísala niekoľko veľmi emotívnych viet.
Zvedavosť a skúsenosti, pohotovosť a pomalosť, odvaha a rozvážnosť – to je len niekoľko protikladov vystihujúcich životný oblúk človeka, ktorý sa dá zhrnúť do dvoch slov –mladosť a staroba. Mladosť a staroba sú si zdanlivo veľmi vzdialené, ale dieťa a starec akosi splývajú. Obaja sú bezbranní, obaja sú zraniteľní, obaja potrebujú opateru, obaja potrebujú lásku a veľké pochopenie, obaja potrebujú trpezlivosť .Úcta k starším by mala byť prirodzenou súčasťou nášho života, čiže by nemala byť násilná, ale spontánna.
Túto moju úvahu si dovolím zakončiť slovami Matky Terezy: „Ľudstvo umiera na nedostatok lásky a vzájomnej úcty. Nikto nemá na nikoho čas, iba na seba.“ Prosím, správajme sa tak, aby tento citát nenaplnil svoju podstatu.
Aďka sa zdôverila v nasledujúcich riadkoch
A aj keď sa doba stále mení, tak úcta a láska by z našich životov vymiznúť nemali.
Nikdy by som si neodpustila, keby som práve ja nakazila babku alebo dedka. Mám úžasných starých rodičov, vždy sa o mňa zaujímali a starali. Aspoň takto sa im môžem zavďačiť. Síce mi chýbajú, ale pravidelne im volám, aby som sa ich aspoň spýtala ako sa majú. Vždy ich to veľmi poteší.
Mňa osobne zaujala, ba priznám sa dojala svojou výpoveďou Vika
Áno, sme mladí a od našich starkých, či rodičov nás delí viditeľná a citeľná komunikačná bariéra. Často sa stretávame s nepochopením z ich strany – nerozumejú spôsobu, ktorým žijeme, neorientujú sa v dnešných trendoch, pre ktoré nás často kritizujú. Žijeme príliš rýchlo a žijeme príliš pomaly. A naši prarodičia, starí rodičia a rodičia každým rokom dozrievajú a slabnú, a chradnú, a čoraz viac vrások zdobí ich tváre. Ani nevieme ako, odrazu prišli neisté časy a potrebujú našu pomoc – takmer ako my, keď sme boli mladší. Prišlo k zvratu. Prišli zvláštne okolnosti a my sa zamýšľame nad sebou a tým, či pre nich robíme dosť. Čo všetko boli ochotní pre nás urobiť, a naopak – čo všetko sme (ne)ochotní urobiť my pre nich? Nad hlavami visia otázniky: dostávajú toľko úcty, koľko si zaslúžia, alebo im nedávame dosť najavo našu vďaku? Máme teraz povinnosť. Pomáhame?
Toto je naša príležitosť, aby sme svojimi činmi a skutkami povedali našim predchodcom, ako veľmi si ich vážime. Pretože to všetko bude zbytočné, pokiaľ sa nám nepodarí ochrániť ich zdravie a životy. Áno, dostali sme dosť lásky. More lásky z ich dlaní a očí, ktoré sme za celý náš život absorbovali je nezištným preddavkom, ktorý teraz musíme a chceme opätovať, pretože ich ľúbime. Vyrovnajme pomyselné váhy, doložme ich pomocou. A teda vydržme, ľúbme (z diaľky) svojich starých rodičov, pomáhajme im, ako vieme a nedopusťme, aby riskovali svoje životy. Tie cenné životy, ktoré doposiaľ stávkovali pre tie naše. Spojme sa a buďme silní. Zvíťazíme.
Kristínka poňala tému umelecky, ale určite originálne.
Myslím si, že o úcte k starším a láske mladším najviac hovorí táto poviedka:
Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ náhodou šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka:
„Povedz mi, akú máš mzdu na deň za túto ťažkú robotu?“
„No, ja mám na deň tri groše.“ odvetil mu chudobný človek.
Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže na tých troch grošoch vyžiť.
„Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko; ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len na tom treťom sám žijem.“
Ale tomu kráľ vôbec nerozumel, čo to znamená; trel si rukou čelo, že si rozhúta, čo by to, ako by to mohlo byť. No nevyhútal nič, len pekne – krásne priznal, že on veru nerozumie, ako by to mohlo byť, z troch grošov i vracať i požičiavať i vyžiť.
„Nuž,“ povie chudobný človek, „to je takto! Chovám si otca už starého a nevládneho, tomu vraciam; bo on ma vychoval. Ale chovám i jedného malého syna; tomu požičiavam, aby mi vrátil, keď ja zostarnem. A na tom treťom groši aj sám potrebujem žiť.“
Práve teraz počas tejto pandémie máme čas sa na chvíľku zastaviť… Zamyslieť sa. Vnímať aj krehkosť starých ľudí. Práve teraz potrebujú našu pomoc. Potrebujú zažiť- pocítiť ako nám na nich záleží, ako nám záleží na tom, aby boli v poriadku. Nepremeškajme jedinečnú možnosť sa s nimi pozhovárať, ak to ide osobne, ak nie tak im zavolať. Ubezpečiť sa, že im nič nechýba. Nechať ich nech sa vyrozprávajú čo ich bolí, trápi, desí…Nepremeškajme túto možnosť, zajtra už môže byť neskoro…
Naša výtvarníčka Frederika vyjadrila svoje pocity a myšlienky obrazom. Čo poviete ? Myslím, že sa jej to podarilo.
************************************************************
Európsky deň obetí zločinu
Tento deň sa viaže k mesiacu február. Rozmýšľali sme ako si ho pripomenúť, no nič zaujíma vé nás nenapadlo. Až zrazu dvaja tretiaci nám vnukli myšlienku, aby sme si tento deň pripomenuli v podobe prezentácie, ktorú by sme okrem žiakov našej školy ponúkli aj žiakom 9. ročníkov troch základných škôl. Tretiaci nielen prišli z nápadom, ale hneď sa aj pustili do prípravy prezentácie. Senior ambasádori kontaktovali riaditeľov základných škôl a ponúkli im našu aktivitu. Žiaľ spolužiaci mohli realizovať návštevu základných škôl az v mesiaci marec. No a epidémia nám aj túto aktivitu prekazila. Do základných škôl sme sa už nedostali.
Prácu spolužiakov pripájame k tejto informácii.
Európsky deň obetí zločinu.pptx
************************************************************************
Európska únia v základných školách
V rámci programu EPAS sme chceli priblížiť Európsku úniu žiakom ZŠ v meste Revúca. Pripravili sme si prezentáciu o projekte EPAS, o EÚ, výhodách členstva, jej hlavných orgánoch, základných slobodách a pod.. Na záver bol pre žiakov pripravený kvíz. Návšteva základných škôl bola naplánovaná na marec, epidémia nám aj túto aktivitu prekazila. Do základných škôl sme sa už nedostali.
**************************************************************
Noc v knižnici – Noc európskej kultúry
V marci sme mali pripravenú ďalšiu zaujímavú aktivitu. Keďže marec je mesiacom knihy realizovaná mala byť v školskej knižnici. Tento krát bola určená pre našich „ malých spolužiakov“, teda primanov až kvarťanov. Cieľom bolo zamerať ich pozornosť na najvýznamnejších predstaviteľov európskej literatúry pre deti a mládež. Piati junior ambasádori mali pripravené zaujímavé aktivity, kvízy, veselé súťaže, 5 proti 5 , Čo ja viem, ako aj výber úryvkov z kníh. Keďže akcia mala trvať celú noc, pre „maličkých“, ako ich s láskou nazývame, bolo potrebné toho veľa vymyslieť. Najviac sa na stretnutie tešili primania, ktorí za nami, organizátormi chodili vyzvedať. No žiaľ, situácia sa zmenila. A noc k knižnici ostala len na papieri. Nevadí, skúsime to na budúci rok.
******************************************************************
Modelový Európsky parlament
V marci sme spolu so senior ambasádorkami začali pripravovať simulované zasadnutie európskeho parlamentu. Cieľom bolo naučiť sa ako participovať na riešení súčasných problémov Európy, ako jasne a zrozumiteľne formulovať vlastné postrehy a názory, pochopiť význam demokratických princípov a ich dodržiavanie, získať zručnosť v technikách diplomacie, oboznámiť sa s diplomatickým protokolom, prácou veľvyslancov, politikov, pochopiť potrebu a význam spolupráce medzi Európanmi pri riešení dôležitých spoločenských problémoch, získať prehľad o štátnej politike, lepšie pochopiť potrebu mládežníckej politiky, a to ako byť aktívnym občanom a učiť sa obhajovať záujmy krajiny na medzinárodnom fóre. Ako junior ambasádori sme spolu s ďalšími vybratými študentmi mali do konca marca naštudovať podľa pokynov postup a zásady súťaže, úlohy delegátov, predsedov, prezidentov a témy výborov, rozdelili sme si úlohy v rámci materiálneho zabezpečenia a pod.. Samotná akcia bola naplánovaná na apríl, ale pandémia nám plány prekazila. Škoda, mohla to byť zaujímavá skúsenosť.
