Praha

 

Výlet do majestátnej stovežatej Prahy.

Náš zájazd sa začal tým, že sme sa ráno 16. júna, ešte rozospatí, zišli pred gymnáziom
a netrpezlivo sme čakali na príchod autobusu. Šofér nás zaviezol do Popradu, kde sme
prestúpili na náš vlak. Uvelebili sme sa na svojich miestach a rýchlik sa pohol. Čas strávený
vo vlaku v nás však budil dojem nekonečného príbehu. Po úmorných siedmich hodinách sme
vystúpili na Hlavnom nádraží. Električkou sme sa dostali do hotela, kde sme si doprali po
celom dni strávenom cestovaním, zaslúžený oddych. Po čase, keď sme boli opäť aspoň sčasti
nabití energiou, vybrali sme sa obdivovať krásu večernej Prahy na Václavskom námestí.
Ďalší deň pre nás nezačal práve ideálne. Obloha bola sivá a z obrovských mrakov sa
spustil lejak. My sme však na nálade neklesali a len čo sa dážď utíšil, s nadšením sme sa
vybrali do mesta. Naša prvá cesta metrom smerovala k Pražskému hradu, kde sme sledovali
výmenu čestnej stráže. Následne sme ostali ohromene stáť pred Chrámom sv. Víta. Odtiaľ
sme pokračovali Karlovým mostom plným hudobníkov, maliarov a stánkov so suvenírmi. Na
Staromestskom námestí sme si počkali na odbíjanie tretej hodiny starobylým Orlojom. Neskôr
sme trávili čas už na starom známom „Václaváku“.
Posledný deň sme lanovkou vyšli k Petřínu, na ktorom sa nám poriadne zatočili hlavy.
K vrcholu vyhliadkovej veže (menšia verzia Eifelovky) viedlo 299 schodov, no výhľad stál za
Pobavili sme sa v zrkadlovom bludisku, kde sa všetci pokúšali nič nerozbiť a pohľad
na seba v sieni s krivými zrkadlami nás neuveriteľne rozosmial.
V ten deň sme ešte museli zdolať staré kamenné schody Prašnej brány. Všetky
pamiatky sa nám veľmi páčili a posledné hodiny pred dlhou cestou domov sme si nadmieru
užili. S postupujúcim časom sa v nás miešali protichodné emócie. Na jednej strane sme boli
radi, že sa už vraciame domov, no na druhej strane by sme si výlet ešte zopakovali.

III. A a SEXTA